Medzi nami - časť 1

2. března 2014 v 19:07 | Lansue - 18 rokov |  Medzi nami

Už je tu 2. marec :)
16 dní do písomných maturít a slečna Lansue sa s vedomosťami moc chváliť nemôže.
Radšej si pozerám romantické seriály a lehním doma :) Alebo pre zmenu píšem poviedku :D Tadá :)

Medzi nami



1- časť

Volám sa Frederika, so svojími rodičmi žijem v Bukurešti. "Frederika, uvedomuješ si, že nie si jedinou osobou v tejto domácnosti? Treba nám aj pomáhať, treba aj sem-tam na niečo prispieť, život nie je len zamorený v knížkach a v tvojích bezduchých prechádzok do lesa ." . Typicky deň. Matka ma opäť karhá za moje spôsoby, za môj život. Je pravda, mám už 20 rokov a zo školy som preč už jeden rok a doteraz som domov žiadne financie nepriniesla. Priateľia si už pomaly svôj život zariaďujú a ja čochvíľa zostanem sama. "Mama, zajtra rozpošlem nejaké tie životopisy a hádam sa to zmení." Touto vetou som ju konečne umlčala.
Práve sa budím so slnkom na tvári, aspoň nejaké pekné znamenie. Znamenie, že aj Boh mi drží palce. Už som obehla rôzne kaviarne, firmy a tajne dúfam, že ma ešte nezoberú, niekde v hĺbke duše cítim, že sa mi niečo do živote votrie samo. Ale čo, to neviem. "Natiahni ruku, drahá, natiahni ju pred seba." Opäť počujem ten hlas, ale aj vetu, čo to znamená? "Kto si? Kde si?" "Nevidíš ma, len natiahni ruku." Poslúchnem teda nevyjasnený hlas a natiahniem pred seba pravú ruku.
Samozrejmé. Nič sa nestalo. S tých mojích kníh mám už určite pomýlené zmysli.
Je ďalší deň rozhodla som sa ísť do lesa. Les je miesto, kde sa môžem vyfiltrovať, miesto, kde sa cítim bezpečne. "Prišla si, drahá." . "Kto si? Prečo na mňa znovu hovoríš?" "Potrebuješ ma, dlhé roky sa s tebou snažím skontaktovať, no nemala si na to ešte dosť rokov." Nebudem tomu hlasu odpovedať, všetko to je len výmysel. "Nie je to výmysel, ty počuješ mňa a ja počujem teba." "Ty-ty..." "Áno, počujem aj tvoje myšlienky." "Ty počuješ moje myšlienky ako to?" "Jednoducho, verím v teba, ver aj ty vo mňa a taktiež ich počuť budeš." "Veriť v teba? Ale ako? Veď ani neviem kto si." "Moje meno je Jíredias, ale známy mi hovoria Dias." následne po tejto vete sa mi ukáže, nie ukáže, doslovne sa zjavil. "Preboha, kto si?!" "Ja som sa ti predstavil, si na rade." "Aha, rozumiem, si zlaknutá, lebo nie sí oboznámená s inými svetmi." "S inými?" na inú odpoveď sa neviem zmôcť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Elík Elík | E-mail | Web | 2. března 2014 v 19:41 | Reagovat

hezký blog :)))).

2 Lady-Ell Lady-Ell | Web | 2. března 2014 v 21:31 | Reagovat

Super,těším se na další :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama