Březen 2014

12 dní a konečne si doprajem dúšok vod"k"y <3

6. března 2014 v 20:15 | Lansue - 18 rokov
Možno vyznem ako alkoholička, ale mňa ti vám vie niekedy taká chuť popadnúť. :D A od nového roku som so povedala, že počkám do maturít a potom sa dam pod obraz boží. :D Hanba nehanba, nebudem sama. :D

No dnes a predošlé dni som znovu prežila v podstate monotónne :D Nikto nový sa mi do života neprišťastil :D Už ani kamaráta s výhodami nemám, už mám len tých svojích chuligánov, čo sa dňom so mnou snažia stretnúť, ale slečne sa nikdy nechce, ona radšej spí :D :D :D
Autíčkom som dnes na obruvník bokom vletela :( Chúďatko moje, ale je v poriadku ^^.

A čo vy? :) Ako sa vám dari? :)

Nemám smutnú náladu, nemyslite si, ale mne sa jednoducho takéto piesne najviac páčia :P


Idem čosi do chladničky pozrieť, papa ! :*

Ďalší pekný deň za mnou :)

3. března 2014 v 22:11 | Lansue - 18 rokov
Dnes som si opäť potvrdila, že takých ľudí, takých pokojných ľudí, ako som ja niet v mojom okolí veľa. Každý stresuje, nadáva, uteká niekde, smutný je a podobne.
Buď to zvalia na periódu, únavu či počasie. No chápete to?
Lebo ja nie. Veď v každom jednom dni je niečo krásne. Ráno sa treba prebúdzať s úsmevom na tvári a keď aj nie, tak sa o ten úsmev pred ľudmi snažiť :) Keď nás ťaží smútok, treba si ho nechať na večer, keď obloha zhasne :)
Dnes som opäť kamarátom potvrdila, že som flegmatik, zamračeno bolo, mrholelo, no ja si vykračujem so širokým úsmevom a počúvam spev vtáčikov.
Joj. Kiežby sme všetci boli takí, ako ja.
No dobre :D Zasa nemôžem moc vyprávať takto, viem sa aj pobiť no :( :D Ale to sa stane fakt len výnimočne :D A väčšinou pod vplivom "božskej vody" ako milerada moja úžasna spolužiačka nazýva vodku.

Momentálne som začala pozerať Hra o tróny


Nedávno som dopozerala Doňa Bárbara, joj to bolo sĺz. :) Upírske a The Originals sledujem stále a stále väčšmi zbožňujem Niklausa (Joseph Morgan) <3, Drámu SECRET sa snažím kukať, no dajako sa do nej neviem dostať :( Mám lepšie rozkukané :D

Ďalšia potešujúca správa dňa.


JARED LETO ZÍSKAL OSCARA!!!!!!!!!!!!!!!!!!! <3

Už sa teším, že ho v júni budem vidieť na živo. To bude pri fotení, si aj božtek budem žiadať. <3

Dobrú noc prajem :) Idem pozerať na seriál do skorého rána :P

Ten text opisuje moju náladu a 96 % môjho života, joj


Kodaline - One day

2. března 2014 v 22:11 | Lansue - 18 rokov
Posledné dni hlavne rozmýšlam nad tým, čo ma teraz čaká, po ukončení strednej. Hlásim sa na Vysokú, pevne verím, že má príjmu, no do snov sa mi večermi už aj prisnieva o byte so spolubývajúcimi a dúfajúc, že budú aspoň tak skvelí, ako priatelia z terajšieho okolia.
Som neuveriteľne plná očakávaní. Nový život, v Čechách, a to som si tak zvykla na Eurá.
A keď sme už pri tom, nejde náhodou niekto do Přerova na VŠ? :D Budem potrebovať ľudí do podnájmu, pretože moja škola nemá internáty :) :)

Teším sa na nový začiatok! Môžem zabudnúť na všetky hlúposti, ktoré som porobila a začať odznovu! :)


Medzi nami - časť 1

2. března 2014 v 19:07 | Lansue - 18 rokov |  Medzi nami

Už je tu 2. marec :)
16 dní do písomných maturít a slečna Lansue sa s vedomosťami moc chváliť nemôže.
Radšej si pozerám romantické seriály a lehním doma :) Alebo pre zmenu píšem poviedku :D Tadá :)

Medzi nami



1- časť

Volám sa Frederika, so svojími rodičmi žijem v Bukurešti. "Frederika, uvedomuješ si, že nie si jedinou osobou v tejto domácnosti? Treba nám aj pomáhať, treba aj sem-tam na niečo prispieť, život nie je len zamorený v knížkach a v tvojích bezduchých prechádzok do lesa ." . Typicky deň. Matka ma opäť karhá za moje spôsoby, za môj život. Je pravda, mám už 20 rokov a zo školy som preč už jeden rok a doteraz som domov žiadne financie nepriniesla. Priateľia si už pomaly svôj život zariaďujú a ja čochvíľa zostanem sama. "Mama, zajtra rozpošlem nejaké tie životopisy a hádam sa to zmení." Touto vetou som ju konečne umlčala.
Práve sa budím so slnkom na tvári, aspoň nejaké pekné znamenie. Znamenie, že aj Boh mi drží palce. Už som obehla rôzne kaviarne, firmy a tajne dúfam, že ma ešte nezoberú, niekde v hĺbke duše cítim, že sa mi niečo do živote votrie samo. Ale čo, to neviem. "Natiahni ruku, drahá, natiahni ju pred seba." Opäť počujem ten hlas, ale aj vetu, čo to znamená? "Kto si? Kde si?" "Nevidíš ma, len natiahni ruku." Poslúchnem teda nevyjasnený hlas a natiahniem pred seba pravú ruku.
Samozrejmé. Nič sa nestalo. S tých mojích kníh mám už určite pomýlené zmysli.
Je ďalší deň rozhodla som sa ísť do lesa. Les je miesto, kde sa môžem vyfiltrovať, miesto, kde sa cítim bezpečne. "Prišla si, drahá." . "Kto si? Prečo na mňa znovu hovoríš?" "Potrebuješ ma, dlhé roky sa s tebou snažím skontaktovať, no nemala si na to ešte dosť rokov." Nebudem tomu hlasu odpovedať, všetko to je len výmysel. "Nie je to výmysel, ty počuješ mňa a ja počujem teba." "Ty-ty..." "Áno, počujem aj tvoje myšlienky." "Ty počuješ moje myšlienky ako to?" "Jednoducho, verím v teba, ver aj ty vo mňa a taktiež ich počuť budeš." "Veriť v teba? Ale ako? Veď ani neviem kto si." "Moje meno je Jíredias, ale známy mi hovoria Dias." následne po tejto vete sa mi ukáže, nie ukáže, doslovne sa zjavil. "Preboha, kto si?!" "Ja som sa ti predstavil, si na rade." "Aha, rozumiem, si zlaknutá, lebo nie sí oboznámená s inými svetmi." "S inými?" na inú odpoveď sa neviem zmôcť.